Končím!!

19. července 2013 v 22:35 | Rosa Púrpura |  Blog (info)
Bonjour! Po takomto nadpise väčšinou nasleduje "Nie, nekončím, iba si robím srandu..." V mojom prípade to tak bohužiaľ nie je. Teraz zase asi čakáte nejaký ten chyták, ako "Končím s tými trápnymi článkami a začínam odznova..." Toto sa bohužiaľ tiež nestane. Ja končím naozaj a presne tak ako to vyznelo. Končím s blogom. Nebojte sa nevymažem ho, ale ďalší príspevok odo mňa už nečakajte. Dôvody sú následovné.

Toto nie je môj prvý blog. Popravde je už tretí. Toho prvého som dokonca už aj zabudla adresu a ten druhý sa dožil až februára roka 2013. Nájdete ho na TEJTO adrese. Oba mali dve veci spoločné. Absolútne príšerný design (aj keď som sa časom o niečo zlepšila) a to, že ma po čase prestali baviť. Jednoducho som si asi vybrala zlú tému. A tiež ma odrádzala smiešne (alebo skôr do plaču?) malá návštevnosť. Viem, že nemôžem čakať za prvý mesiac 10 000 návštev a to som si aj hovorila. Že musím vydržať a potom to bude lepšie. Lenže nebolo. Malá návštevnosť ostala a mňa pomaly prestalo baviť písať články. Bolo mi ľúto, že ich takmer nikto neuvidí. Nebavilo ma písať, keď z toho nikto nič nemal. Svoj blog som opustila bez varovania a po čase si založila nový s nádejou, že to bude lepšie.

No a tento blog sa od tých minulých až tak zase nelíši. Síce som publikovala rekordný počet článkov, návštevnosť sa predsa len oproti vtedajšku zvýšila (ale stále je to bieda) a úroveň designu sa tiež trocha posunula nahor, stále je to o tom istom.

Ktovie, možno si založím nový blog. Možno jeho adresu do tohto článku neskôr doplním. A možno ma od konca blogu v komentároch odhovoríte. Nateraz je však isté, že končím.

Bolo mi s Vami návštevníkmi, ktorý ste obetovali čas čítaním mojich podpriemerných článkov (a že Vás bolo fest málo), veľmi dobre. Dúfam, že nevštívite aj môj budúci možno neexistujúci blog. Au revoir! Navždy dáva zbohom

Len a len Vaša Rosa Púrpura
 

Zobuď sa!

6. července 2013 v 21:59 | Rosa Púrpura |  Rady a tipy
Poznáš to. Každé ráno vstávať a ísť do školy (teraz už našťastie nie, ale aj to príde). Celý deň je pred tebou a ty by si sa najradšej vrátila do postele. Na to tu mám pár rád :)

Neponocuj!
Nemusíš chodiť spať nejak extra skoro a ani zase príliš neskoro. Najlepšou cestou je ísť spať vtedy, keď si unavená. Viem, že je to hádam úplne jasné, ale napriek tomu veľa ľudí chodí spať neskoro aby boli "hustí". Z vlastnej skúsenosti viem, že nie som unavená iba, keď spím málo, ale aj, keď spím veľa. Neviem prečo je to tak. Odporúčam dobu spánku osem alebo deväť hodín. Poprípade aj desať, aj keď to sa mi už zdá prehnané. Dostatok spánku je na únavu najlepšia zbraň.

Raňajky
Na raňajky by som neodporúčala ťažšie jedlá ako praženica alebo palacinky. Každopádne výdatné zdravé raňajky sú veľmi dôležité pre energiu do dňa. Chlieb so zeleninou alebo nejaké ovocie je dobrým štartom na začiatku dňa. Tiež je dôležité ráno piť. Nie kolu alebo niečo podobné. Džús, minerálku, čaj alebo aj kávu (hovorte si, čo chcete, poriadna dobrá káva s kofeinom ma vždy postaví na nohy) by som odporučila. Samozrejme najideálnejšia by bola čistá voda, ale nemusí byť.

Sprcha
Z hľadiska hygieny je sprcha samozrejme dôležitá tiež. Ráno ma však aj preberie. Ako sa hovorí na zobudenie je potrebná studená sprcha. V letných dňoch je to zároveň osvieženie. Rannej sprchy sa už nevzdám. Je dobré urobiť si na ňu čas. Niekom sa to môže ydať otravné, mne je studená sprcha príjemným ranným spoločníkom.

Buď aktívna!
Nie je dobré ráno vstať, najesť sa a zase si ľahnúť. Aj ja som to tak robila a môj brat to tak robí doteraz (a potom, že prečo je taký unavený :D). Ja si napríklad ráno rada zacvičím. Samozrejme viem, že nie každy na to má čas. Ani ja nemám čas, keď musím ísť do školy. Ráno však treba byť aktívny.

Dúfam, že som Vám svojimi radami aspoň trochu pomohla. Budem rada, keď zanecháte komentár, či už kladný alebo nie.

Napísala Rosa Púrpura

Spomienky na zajtrajšok

2. července 2013 v 20:50 | Rosa Púrpura |  Úvahy

So slzami v očiach spomínam. Spomínam a bolí to. Spomienky, zážitky, emócie zdanlivo bezvýznamné. A slzy tečú. Jedna, dve, tri.. na tom nezáleží. Spomínam a v hlave sa mi všetko vybavuje. Minulosť, prítomnosť, budúcnosť... všetko to vidím a to tak bolí. Príliš veľa pre jednu osobu. Príliš veľa pre hocikoľko osôb.

Spomínam na svoje chyby, ktoré odvrátiť nejde. Tie, čo sa stali, tie, čo sa dejú a tie, čo sa stanú. Toľko chýb, ktoré ešte len urobím. Príliš veľa na to, aby som ich odvrátila. Príliš veľa na, to aby som ich zniesla.

Spomínam na teba a na tvoje činy, ktoré si ešte neurobil. Toľko bolesti, ktorú v budúcnosti zažijem. Bolesť, ktorú by si ani ty nezniesol a ja ju neznesiem tiež.

Spomínam na zajtrajšok a na všetko, čo zo sebou prinesie. Radosť, bolesť, šťastie, smútok, slzy a smiech. Emócie, ktoré zažijem s tebou. Zážitky, na ktoré budem spomínať ešte dlho. Na ktoré nešťastnou náhodou spomínam už teraz, napriek tomu, že som ich ešte neprežila. Nezabudni! Slová utíchnu, slzy vyschnú, rany sa zahoja, no spomienky ostanú navždy. Premysli si, čo urobíš, pretože na to budeš spomínať. Pre mňa je už neskoro. Nemôžem odvrátiť ani tie činy, ktoré som ešte neurobila. Plačem pre chyby z budúcnosti a spomínam na ne už dnes. Spomínam na zajtrajšok..

Vaša Rosa Purpúra
 


It's over

2. července 2013 v 0:24 | Rosa Púrpura |  Básne
With tears in my eyes
I think about your lies.
With shadow in my mind.
I know I was blind.

It was once and forever
when we were together.
Why I was so dumb?
Trapped under your thumb.

Napísala Vaša Rosa Purpúra

PS:Viem, že to s najväčšou pravdepodobnosťou nie je gramaticky správne.
PPS:Na viac by som sa po anglicky nezmohla.
PPPS:Kľudne kritizujte :)

Dreams

20. června 2013 v 7:06 | Rosa Púrpura |  Svet z môjho pohľadu
Sny sú pre náš život veľmi dôležité. Dalo by sa povedať, že bez snov by to nebolo ono. Nie je žiadny človek, ktorý aspoň raz netúžil po niečom nesplniteľnom. Hovorí sa, že by sme si mali dať pozor na nesplniteľné sny, že tie vždy končia sklamaním. Ja však hovorím prečo?

Nesplniteľné sny sú istým spôsobom nebezpečné. Treba si dať na ne pozor. Treba si dať pozor aby sme nimi neboli až takí unesení, až nás zoberú preč z reality. Ale pozor! Vo svojej fantázii nemôžeme ostať večne. Skôr či neskôr tak či tak sa budeme musieť vrátiť do reality, a to je niekedy až príliš bolestné. Realitá je možno krutá a tvrdá, ale nie je pravda, že by sa nedala vydržať. Naše telá, naše mysle boli stvorené na to aby statočne odolávali bolesti reality. Naša myseľ sa však aj po tom vyvýja. Týmto vývojom sa môže zmeniť a to až k nepoznaniu. A po tomto už nemusí byť schopná zniesť boj s realitou.

Hovoríte si, že je to príliš kruté? Áno, to je. My s tým však nič neurobíme. A preto tu máme sny. Sny, ktoré nám dodávajú energiu na boj s realitou. Sny, ktoré náš život až tak neovplyvňujú, na náš život nemajú až taký dopad. Jednoducho sú pre spríjemnenie dňa ako taká ranná kávička. Tie väčšie sny sú už iné. Tie náš život akoby riadia a kľudne ho môžu od základu zmeniť. Dodávajú na vieru a primeranú mierú úletnosti a bláznivosti do každého z nás. Sú ako osud. Môžu náš život zlepšiť, ale aj úplne zhoršiť a to od základu. Netreba sa však toho báť. V tomto prípade platí pravidlo, že keď je zle, niečo lepšie príde. A nesmieme ani zabudnúť, že to, že každá zmena, ktorou náš život vďaka snom prejde, sa stať mala. Formuje totiž našu osobnosť. Každá zmena, či už malá alebo veľká, či radostná alebo bolestná, nás formuje do osobnosti, ktorou sa stať máme. Ktorou máme byť.

Sny majú naozaj obrovský význam. Spomenula som už, že bez nich by to nebolo ono, ale to nie je celkom správne vyjadrenie. Život by bez nich nebol život. Iba nudný zväzok momentov alebo chvíľ s úplne rovnakými ľuďmi s rovnakými názormi, mysľou a osobnosťou. Netreba sa báť zmien. Aj tá najbolestnejšia nadväzuje na radostnú v budúcnosti. A čím bolestnejšia je tá prvá, tým bude tá druhá radostnejšia.

Vaša Rosa Púrpura

Zbohom.

17. června 2013 v 20:45 | Rosa Púrpura |  Básne
Možno som iná.
Možno ťa nepočúvam.
Možno ťa zabijem.
Možno seba zabíjam.

Možno by som sa mala zabiť.
Možno je to správne.
Ja za nič nemôžem
a to je hlavné.

Keď konečne vyplávam
nad hladinu utrpenia,
možno sa zbavím
od ľudí nepochopenia.

Možno ja som správna
a vy ostatní ste zlí.
Možno potrebujem pomoc.
Nie všetci sme nezávislí.

Pozri sa na mňa poriadne.
Práve vidíš anjela,
ktorý bol príliš zlý.
Svätosť ho bolela.

Takto to vyzerá,
keď anjel plače.
A ty si to,
čo ho rozplače.

Daj vinu mojej chorobe,
zlato.
V tejto podobe
so mnou vyplávaj do temnoty.

Smrť je oslobodenie.
Temnota je krásna.
Najlepšia je iba
obdoba súčasná.

Ak ísť nechceš,
tak idem sama.
Len sa boj.
A zbohom, lama.

Freedom.

9. června 2013 v 12:01 | Rosa Púrpura |  Úvahy
Poznáš ten pocit. Vtáky lietajú, slnko svieti, ryby plavú, rieka uteká a tebe vánkom unášanej je všetko jedno. Cítiš sa ako holub vylietajúci zo svojej klietky, ako hviezdy žiariace na nebi a s novým úsvitom prichádza nový život iba pre teba. Plný slobody a bez omedzení. A ty sa cítiš tak dobre.

Citíš všetko čo sa dá. Vôňu borovice, šťastie zaľúbených ľudí, smútok a slzy všetkých dievčat na svete. Všetko úplne nové a je to dobrý pocit. Pocit, keď môžeš urobiť všetko na svete práve tu, hneď teraz. Keď môžeš urobiť hocičo, čo uznáš za vhodné. Keď sa cítiš akoby si lietala, vznášala sa vo vzduchu, ako motýle vyhrievajúce sa na slnku, ktoré vedia ako sa cítiš. Všetko je nové a to staré sa tiež stalo novým, iba pre teba. A ty sa cítiš tak voľná.

Sloboda je tvoja. A aj napriek všetkému iba ty naozaj vieš ako presne sa cítiš. Prišiel nový deň, s ním nová éra a s ňou nový život. Plný slobody. A iba pre teba.

Vaša Rosa Púrpura

Kam dál